Muzeálie z múzea

Počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote bolo objavených mnoho významných archeologických nálezov. Výnimočné postavenie má medzi nález komorovej kachlice s motívom heraldického leva. Lev má osadenú kráľovskú korunu, má vycerené zuby a vyplazený jazyk. Lev je dvojchvostý. V stredovekej a v novovekej heraldike sa vyskytujú dva základné zobrazenia heraldického leva. Prvým variantom je tzv. skáčuci heraldický lev, ktorý je zobrazený vzpriamene. Lev stojí na ľavej zadnej labe a pravou vykračuje. Druhým variantom heraldického leva je kráčajúci heraldický lev, ktorý stojí na troch labách a jednou labou vykračuje. Kachlica pochádza z okruhu výrobkov banskobystrickej kachliarskej dielne a môžeme ju chronologicky zaradiť do obdobia konca 15. storočia.

Paloš predstavuje jazdecký meč. Charakteristická je preň dlhá, rovná a široká najčastejšie jednosečná čepeľ. Rukoväť paloša je zvyčajne šabľovitého typu. Paloš bol zbraňou ťažkej jazdy uspôsobený na sekanie aj bodanie a zvyčajne sa paloš nosil pripevnený k sedlu. Posledné paloše bolo možné vidieť vo vojnách v polovici 19. storočia. Prezentovaný paloš patril mestu Rimavská Sobota, ktoré v roku 1735 získalo od uhorského panovníka Karola VI. právo meča (právo udeľovať hrdelné tresty za zločiny). Paloš mesta Rimavská Sobota bol reprezentatívnou (symbolickou) zbraňou.

S mestom Rimavská Sobota sú úzko spojené dve turecké píšťaly (tzv. tárogatósíp). Tieto píšťaly sú vyrobené z dreva ovocného stromu neznámeho druhu, pochádzajú zo 16. storočia a viaže sa k nim aj nasledovná legenda: „Keď cisárske vojská roku 1593 vyhnali zo Sobôtky Turkov, tureckému begovi Veglianovi sa pomocou podzemného tunela podarilo ujsť a skrýval sa v lesoch v blízkosti mesta. Na jeseň vyhladovaného, zoslabnutého a chorľavého bega objavili v lesoch dvaja občania mesta menom Lopocsy a Zarkóczi, ktorí ho priniesli na nosidlách do mesta. Beg pochádzal z rodu proroka Mohameda a jeho príbuzní zastávali vysoké funkcie v kancelárii Vysokej Porty. Mestská rada sa rozhodla, že bega je nutné dopraviť priamo do Istanbulu. Touto úlohou poverila občanov Lopocsyho a Zarkócziho. Tí v Istanbule zotrvali skoro celý rok, za ten čas sa údajne tak poturčili, že zabudli aj na svoj rodný jazyk. Pri návrate z Istanbulu priniesli píšťalu, ktorú im z vďačnosti za záchranu bega darovali jeho príbuzní. Keď sa na píšťale hralo, Turci obišli Rimavskú Sobotu. Neskôr v čase, keď už turecké nebezpečenstvo pominulo, z veže kostola alebo z radnice, sa každú štvrťhodinu ozýval hlas píšťaly až do roku 1835“.

Prsteň patril jednému z majstrov mäsiarskeho cechu v Rimavskej Sobote, na prednej strane je vyobrazený znak cechu a iniciály „SM“. Počiatky mäsiarskeho cechu v Rimavskej Sobote siahajú do 15. storočia, čím ho radíme k najstarším cechom pôsobiacich v meste. Prsteň pochádza z polovice 18. storočia.