Embedded Files
Rimavskú Sobotu možno zaradiť k mestám s významnou stáročnou minulosťou, ktorú reflektujú doterajšie poznatky k dejinnému vývoju a pamiatky priamo v mestskom priestore, či pamäťových inštitúciách. Počiatky urbanistického vývoja dnešnej štruktúry mesta začali možno niekedy koncom 13. storočia, pravdepodobnejšie však v prvej polovici 14. storočia (BOTOŠ 2017: 75; SOKOLOVSKÝ 2005: 55). Rekonštruovať vzhľad stredovekej Rimavskej Soboty je veľmi náročné vzhľadom na minimálne množstvo dát. Ani aktuálny stav bádania neumožňuje potrebné priestorové dimenzovanie objektov. Jediným dedičstvom po stredovekom meste je pravouhlá uličná sieť v dnešnom jadre. Z novoveku je pramenná báza zreteľne početnejšia a typovo rôznorodejšia. Vybrané obdobie polovice 18. storočia predstavuje najstarší časový úsek, ktorý je možné veľmi verne rekonštruovať. Cieľom virtuálnej rekonštrukcie bola celková podoba urbanizmu mesta, jednotlivých architektonických objektov, vodných tokov a kultúrnej krajiny vo vtedajšom extraviláne mesta.
Základná pramenná báza bola podstatná pre vytvorenie vernej podoby mesta v 18. storočí. Základným a v našom prípade kľúčovým obrazovým prameňom bola známa veduta Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, z roku 1771 (evid. č. HU 365). Autor tohto diela je doposiaľ neznámy, no zanechal nám významné svedectvo využiteľné vo viacerých oblastiach vedeckého výskumu. Odhliadnuc od nevyužiteľnosti priestorových dát, veduta prináša pozoruhodne zachytené jednotlivé architektonické objekty a krajinné prvky.
Veduta mesta s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769. Veduta bola namaľovaná v roku 1771 neznámym umelcom (Zdroj: Expozícia Gemersko-malohotnského múzea v Rimavskej Sobote, foto: Daniel Bešina)
Nedostatočnosť priestorových dát pre rekonštrukciu bolo nutné extrahovať z historických mapových podkladov. Relevantnými a vedecky hodnotnými sú najmä vojenské mapovania realizované od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. Podstatný prínos mali najmä prvé tri vojenské mapovania sledujúce vývoj územia počas takmer jedného storočia.
Ani jeden historický mapový zdroj využitý pri získavaní dát pre virtuálnu prezentáciu mesta nezobrazuje vybrané obdobie polovice 18. storočia. Z tohto obdobia neexistuje s najväčšou pravdepodobnosťou žiadne podrobné mapové zobrazenie. Aby boli tieto pramene čo najobjektívnejšie využité, bolo dôležité poznať jednotlivé dejinné súvislosti s priamym vývojom mesta a priebeh antropogénnych procesov v kultúrnej krajine. Písomné pramene poskytujú dôležité informácie pre virtuálne zobrazenie týkajúce sa napríklad opisu objektov, zástavby, stavebného vývoja, opisu chotára či rôznych prírodných pomerov. Posledným, nemenej podstatným zdrojom dát pre virtuálnu vizualizáciu, sú poznatky zo starších aj novších archeologických výsledkov.
Vyššie uvedené analyzované pramene priniesli syntézu relevantných poznatkov k vytvoreniu hodnovernej virtuálnej podoby mesta Rimavská Sobota z polovice 18. storočia. Poznatky boli v procese tvorby pretvárané do podoby digitálneho modelu alebo simulácie. Proces digitálneho spracovania prispel k overeniu a tým potvrdeniu niektorých uvedených reálií. Tým pádom získava tento postup aj charakter vedeckého experimentu a prispel tak získaniu nového pohľadu na vývoj mesta.
Proces budovania virtuálnej krajiny s jej štruktúrami a charakterom si vyžaduje počiatočnú tvorbu reálneho digitálneho geomorfologického modelu krajiny. Všetky historické mapové podklady boli georeferencované so súčasnými mapovými podkladmi v súradnicovom systéme. V tomto procese sa manuálne priradili body s priestorovými geografickými súradnicami, rastrovým historickým mapovaniam. Vzájomnou komparáciou týchto podkladov bolo možné získať presnú chronologickú rekonštrukciu intravilánu a extravilánu mesta od 18. storočia po súčasnosť. Pre potreby virtuálnej vizualizácie bolo podstatné vytvoriť vlastné 2D mapy, na základe ktorých sa v 3D priestore rekonštruovala historická zástavba mesta spolu ďalšími krajinnými štruktúrami. Všetky ďalšie postupy pri tvorbe virtuálneho obsahu sa realizovali v reálnom metrickom systéme. Po príprave podkladových máp a základného 3D modelu krajiny sa prikročilo k vlastnej tvorbe modelov objektov podľa dostupných prameňov.
Výsledná podoba virtuálneho geomorfologického reliéfu výseku krajiny vychádzajúci z reálnych trojdimenzionálnych súradníc. Na modelovanej krajine je rekonštruované pôvodné koryto Rimavy s vedľajšími prítokmi (Vyhotovil: D. Bešina).
Tvorba textúry krajiny podľa mapových podkladov. Na obrázku vľavo je podklad v režime RGB na ktorý boli aplikované reálne textúry vegetácie a pôdneho krytu (Vyhotovil: D. Bešina).
Modelácia digitálnych objektov do scény prebiehala v programe Blender na základe vyobrazenia architektúr a krajiny z dobového obrazového prameňa Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769. Na obraze bolo celkovo identifikovaných 24 typov architektonických objektov obytného a hospodárskeho charakteru. Okrem zmieneného obrazu, kvôli ilúzii reality, musel byť konečný vizuál modelov podporený aj reálnymi analogickými architektúrami v teréne. Bolo nutné zachovať reálne proporcie architektúr spolu s ich prvkami, ako okná, dvere, pomer stien a strechy a pod. Na tento účel boli využité fotografie približne typovo rovnakých stavieb a staršie kresby pôvodnej sídelnej zástavby mesta. Nemej podstatnou úlohou pri modelácií bolo získanie reálnych textúr časom deštruovaného muriva, nového muriva, prútených či zrubových stien, strešných krytín (šindeľ a slama), okien obydlí a jej prvkov. Okrem obytných a hospodárskych stavieb prebehla modelácia drobnej architektúry, ako sú ploty, brány do dvorov, mestské brány, náhrobné kamene a pod.
Toto video zachytáva približnú podobu gotického Kostola sv. Jána Krstiteľa ktorý stál ešte koncom 18. storočia na dnešnom Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote.
Podoba kostola je však veľmi dôveryhodná nakoľko sa pre rekonštrukcii vychádzalo zo spomínanej autentickej veduty, dobových pôdorysov a situácie zachytenej počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia.
Textúrovanie virtuálneho 3D modelu vybraného typu obydlia tvoriaci základnú urbanistickú jednotku vo virtuálnej rekonštrukcii. Textúry vychádzali z reálnych fotografických záberov detailov vybraných architektonických objektov (Vyhotovil: D. Bešina).
Po príprave virtuálneho trojdimenzionálneho krajinného reliéfu s jednotlivými modelmi sme prikročili k tvorbe výslednej scény. V tomto procese sme využili nami vytvorené pôdorysné a krajinno-ekologické mapy, ako podklad, na ktorý sa proporčne ukladali vytvorené modely. Scéna bola realizovaná rovnako v programe Blender. Po vytvorení mestskej štruktúry sa prikročilo k tvorbe historickej krajiny. Na základe rekonštrukcie tokov mohla byť textúrovaná riečna niva. Postupne textúrované boli aj miesta mimo inundačnej zóny rieky a samotný intravilán mesta. Celkový výraz krajiny doplnila vegetácia pozostávajúca so základných druhov travín, kvetiny a krovín, najmä v blízkosti vodných tokov. Vzdialenejší extravilán nie je až tak detailne prepracovaný, nakoľko to nebolo prioritnou úlohou tejto virtuálnej rekonštrukcie. Možnosti, ktoré sa naskytajú v prípade rekonštrukcie celej historickej krajiny sú veľmi široké. Finálnym procesom v tvorbe rekonštrukcie bolo vytvorenie svetelných a atmosférických podmienok v danej scéne. Dynamickú inscenáciu dodalo najmä dopadajúce slnečné svetlo zo západu. Celú scénu tak podáva časovo do neskorého popoludnia až podvečera. Svietivosť svetla nastavená v reálnych veličinách (luxoch) a uhle podľa času a fázy dňa. Atmosférické javy tvorí najmä reálna obloha rešpektujúca svetlo v scéne. Ovzdušie tvorí jemný opar, nad riečnou nivou a tým plynule prechádza do horizontu krajiny.
Výsledná podoba základného modelu mesta a historickej zelene na jeho území (Vyhotovil: D. Bešina).
Rekonštrukcia dnešnej Ulice B. Bartóka v polovici 18. storočia
Vstúpte do 360° prezentácie kliknutím na obrázok!
Vstúpte do 360° prezentácie kliknutím na obrázok!
Rekonštrukcia prináša v neposlednom rade zaujímavý komparačný pohľad voči súčasnej dispozícii mesta. Pri porovnaní rekonštrukcie s dnešným mestom nepozorujeme takmer žiadne totožné prvky. Za takmer tristo rokov sa mesto s okolím zmenilo na nepoznanie.
Pokiaľ máte záujem a chceli by ste sa dozvedieť viac o tomto projekte tak odporúčam prečítať si podrobný článok v Zborníku Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT ročník 17. 2021
POUŽITÉ ZDROJE:
ALBERTY, J.: Rimavská Sobota vo svetle archívnych dokumentov a histórie do roku 1918. Rimavská Sobota: Gemersko-malohontské múzeum, 2019, 160 s.
BOROVSZKY, S.: Gömör-Kishont vármegye. Budapest: 1904, 800 s.
BOTOŠ, A.: Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov. Rimavská Sobota: Gemersko-malohontské múzeum, 2017, 132 s.
FINDURA, I.: Rimaszombat története. Budapest, 1894. 302 s.
JANKÓ, A. – PORUBSKÁ, B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 – 1883. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2013, 144 s.
KOLLÁR, S.: De origine,, situ, privilegis, religione, hominum cultura, moribus, industria, occupationibus, consuetudinibus et institutis oppidi Rima-Szombat. In: Solennia bibliothecae Kishonthanae... 1822, roč. 14. Pest 1823, s. 47-223.
KOVÁCS, I. B.: Prvá etapa výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote. In: AVANS v roku 1993, Nitra 1995, s. 82-83.
KOVÁCS, I. B.: Tretia etapa výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote. In: AVANS v roku 1997, Nitra 1999, s. 96-97.
KOVÁCS, I. B.: Rimaszombat – a „gyürek“ városa. Bratislava: Madách-Posonium s.r.o., 2005, 120 s.
KOVÁCS, I. B.: Gemersko. Črty tváre regionálnej vlasti vo faktoch, obrazoch a myšlienkach. Rimavská Sobota: Gemer – Malohontský múzeálny spolok, 2005, 180 s.
LINDISOVÁ, E.: Príčiny, priebeh a dôsledky náboženských nepokojov v Rimavskej Sobote v roku 1769. Rigorózna práca: Fakulta humanitných vied UMB, Banská Bystrica, 2013, 134 s.
SOKOLOVSKÝ, L.: Stredoveké listiny k dejinám Rimavskej Soboty. In: Gemer-Malohont. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, 1/2005, s. 54-63.
Google Sites
Report abuse