Južne od obce Chrámec na súčasnej Slovensko-Maďarskej štátnej hranici sa nachádzajú veľmi zaujímavé hradiská. Dve z nich možno doložiť aj v teréne no tretie je pomerne ťažko identifikovateľné.

Opevnenia sú situované relatívne v tesnej blízkosti a dodnes na dvoch možno vidieť zreteľné valy, priekopy a terénne priehlbne (tzv. terénne depresie). V historických prameňoch zo stredoveku a novoveku sa spomínajú tri "hrady" pri Chrámci – Birinyvár, Mihályvár a Pogányvár.

Zaujímavý je aj etymologický pôvod názvov týchto opevnení. Minimálne jeden z nich poukazuje do predkresťanských čias o čom by svedčili aj historické záznamy. Doposiaľ neboli predmetné lokality skúmané deštruktívnymi archeologickými výskumami.

Vlastná analýza a nedeštruktívne prieskumy priniesli mnohé neočakávané poznatky ktoré si zaslúžia v budúcnosti viac pozornosti. Jedná sa o jedno z mnohých miest, kde môžeme predpokladať intenzívnu činnosť stredovekých kresťanských misií určených na potlačenie starších náboženských systémov.

Podrobnejšie je problematika rozpracovaná v mojom príspevku v zborníku Gemersko-malohontského múzea ktorý je možné stiahnuť TU.

Birinvár

Polohu tvorí kopec s nadmorskou výškou 362,6 m. n. m. vzdialený približne 3,89 kilometra juhozápadne od dediny Chrámec. V súčasnosti je temeno kopca zarastené teplomilným porastom dubov a pretína ho slovensko-maďarská štátna hranica. Z vrchu je dobrá viditeľnosť na pomerne veľkú časť Rimavskej kotliny čo mohlo mať značný vplyv na výber strategicky vhodného miesta pre prípadné vybudovanie opevnenia. Vo vrcholnom stredoveku tu stál menší hrad spomínaný v stredovekých listinách. Ako vidieť aj na terénnych zameraniach hrad mal zrejme drevo-zemné opevnenie.

Pogányvár

Miesta s podobným označením existujú v Gemeri-Malohonte hneď dve. Známejší Pohanský hrad (Pogányvár) nájdeme pri Starej Bašte a ten menej známy sa nachádza pri obci Chrámec. Od polohy Birinyvár je vzdialený približne 1,3 kilometra východným smerom. Na mapových podkladoch je viditeľne označený na II. vojenskom mapovaní a aj súčasných základných mapách SR s nadmorskou výškou 388,8 m.n.m. Rovnako ním prechádza aj dnešná štátna hranica a temeno je zarastené lesným porastom. Okolo opevneného areálu je na viacerých miestach viditeľný val a niekoľko zahĺbených objektov.

Mihályvár

Identifikácia tejto polohy nie je v podstate dodnes jednoznačná. V odborných štúdiách, kde sa spomínajú a lokalizujú vyššie menované polohy (Birinyvár, Pogányvár) sa Mihályvár nepomína a tým aj jeho situovanie je otázne. Spomína sa v regionálnej monografii Samu Borovzského ako jeden z troch hradov pri Chrámci. Podobne je tomu aj v iných prácach regionálneho charakteru. Je veľmi pravdepodobné, že situovanie polohy bude v blízkom okolí obce Chrámec. Geomorfologicky k identifikácií prispieva fakt, že medzi známymi polohami Birinyvár a Pogányvár je ešte jeden kopec s najvyššou kótou 389,6 m.n.m.